Chiapas palin palin palin palin mixco chinautla alzatate pinula jiloteque

Pa'laq Ha':

Ah Sanaant

1 - la sa k'ojool xiq'or'ee pa rituut [ la sa k’oχoːl ʃiq’oɾʔeː pa ɾituːtʰ ] "el niño le habló a su madre"

2 - la sa q'aa' xiq'oree rituut [ la sa q’aːʔ ʃiq’oɾeː ɾituːtʰ ] "la niña le habló a su mamá"

Ah San Jot

1 - sa q'aa' xiq'or'ee pa rituut [ sa q’aːʔ ʃiq’oɾʔeː pa ɾituːtʰ ] "la niña le habló a su mamá"

2 - xiq'oree [ ʃiq’oɾeː ] "le habló"

Ah San Pix

1 - sa k'ojool xiq'or'ee pa rituut [ sa k’oχoːɬ ʃiq’oɾʔeː pa ɾituːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

Ah San Luukax

1 - la sa k'ojool xiq'oree rituut [ la sa k’oχoːɬ ʃiq’oɾeː ɾituːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"


Mixku':

5 - ra'k'on xiq'oree rutuut [ ɾaʔk’on ʃiq’oɾeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"


Chinaa':

1 - sa k'on ruq'or'ee rutuut [ sa k’on ɾuq’oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

2 - re' sa'k'on ruq'or'ee rutuut [ ɾeʔ saʔk’on ɾuq'oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

3 - rak'on ruq'or'ee rutuut [ ɾ̥ak’on ɾuq'oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

4 - re' su sa' ruq'or'ee rutuut [ ɾeʔ su saʔ ɾuq’oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

5 - re' ak'un ruq'or'ee rutuut [ ɾeʔ ʔak’un ɾuq’oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

6 - ri' k'usun ruq'or'ee rutuut [ ɾiʔ k’usun ɾ̥uq’oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"


Alzatate:


Pinuul Ha':

1 - ch'un ak'un ruq'or'ee runaan/rutuut [ t͡ʃ’un ʔak’un ɾuq’oɾʔeː ɾunaːn/ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su madre"

6 - [ t͡ʃ’un ʔak’un ɾuq’oɾʔeː ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"


Ta' Wich Xilotepek:

1 - ch'un ak'un ihruq'uar'ie rutuut [ t͡ʃ’un ʔak’un ʔihɾuq’uaɾʔie ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

2 - ch'un ixq'un ehruq'uar'ie tii' ruyaab' [ t͡ʃ’un ʔiʃq’un ʔehɾuq’uaɾʔie tiːʔ ɾujaːm̰ ] "el niño le habló a su mamá"

3 - ch'un ixq'un ihruq'uar'ie rutuut [ t͡ʃ’un ʔiʃq’un ʔihɾuq’uaɾʔie ɾutuːtʰ ] "la niña le habló a su madre"

4 - ch'un pi'y ak'un ihruq'uar'ie rutuut [ t͡ʃ’un piʔj ʔak’un ʔihɾuq’uaɾʔie ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"

4 - ma' pi'y ak'un ihruq'uar'ie rutuut [ maʔ piʔj ʔak’un ʔihɾuq’uaɾʔie ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su madre"

6 - ch'un pi'y ak'un ihruq'uar'ie rutuut [ t͡ʃ’un piʔj ʔak’un ʔihɾuq’uaɾʔie ɾutuːtʰ ] "el niño le habló a su mamá"


Le habló ("El niño le habló a su mamá")

Seleccione una localidad.

Información sobre la variable:

Verbo: estudio del prefijo 3a singular ri-, ru- del juego A como sujeto en verbo transitivo. Cuando el verbo está conjugado en TA completivo el sujeto es i- que varía a u- en Palín, estas son las formas incompletas de ri-, ru-. En Jilotepeque y Chinautla utilizan el morfema ru- como sujeto.
Jilotepeque muestra el morfema ih-, eh- como marcador de tiempo completivo, a diferencia de Chinautla y Palín que utilizan x- como marcador de tiempo aspecto.

Isoglosas:

Sujeto VT en TA completivo

1) i-
2) ru-

Marcador TA Completivo

1) x-
2) ih-, eh-

Tipo de Variación:

Morfológica